Skôr ako si začnete prezerať moju web stránku, dovoľte mi, aby som sa Vám predstavil a vysvetlil prečo toto celé vzniklo.

Od narodenia, 3. apríla 1970 bývam v Šenkviciach. Je to obec asi 20 km vzdialená od hlavného mesta Slovenska, Bratislavy. Až do osudného dňa 22. januára 2007 som žil normálnym životom. Po skončení štúdií som získal stredné odborné vzdelanie s maturitou a až do roku 1993 som pracoval v jednej stavebnej firme ako elektrikár. Od roku 1993 až do tej nešťastnej nehody som bol živnostník. Mal som a ešte stále mám mnohé záujmy. Najradšej som sa venoval rôznym športom. Hrával som hokejbal a venoval som sa aj cyklistike. Na bicykli som prešiel takmer 40 000 km, čo je obvod našej zemegule.

Až raz som neprišiel domov. Práve na bicykli ma zrazilo auto a na niekoľko dní som sa ocitol medzi životom a smrťou. Keď som sa po pätnástich dňoch prebral z umelého spánku ešte ďaľších desať dní trvalo, kým som pochopil a uveril čo sa vlastne stalo. Hneď mi bolo jasné, že môj ďalší život bude jedna veľká zmena. Trvalo ešte niekoľko mesiacov, kým som sa vlastne dostal do invalidného vozíka, ktorý používam dodnes.

Potom prišlo obdobie....čo ja budem teraz robiť? Švagor mi hovorí, kúp si počítač a sprav si e-mailovú schránku, aby si mohol s hocikým komunikovať. Tak som súhlasil a od vtedy je počítač mojou každodennou súčasťou. Kedže ako som už spomínal mám veľmi dobrý vzťah k športu a najmä k futbalu, skúsil som osloviť futbalové kluby a požiadal som ich, či by mi nemohli zaslať ich klubový šál. Zopár som ich získal práve takouto formou, ale väčšinou mi poslali kľúčenky. Tak som začal zbierať aj tieto prívesky. Kedže kľúčenky si dávajú vyrábať aj firmy, hotely, mestá a pod. rozhodol som sa, že sa pokúsim z nich spraviť veľkú ...nie veľkú ...najväčšiu zbierku! Tak som začal oslovovať aj ich a bol som veľmi milo prekvapený ich ústretovosťou a podporou. Asi po pol roku som začal uvažovať v zbierke kľúčeniek aj nad zápisom do Guinessovej knihy rekordov. Tak som do môjho oslovovacieho mailu použil aj túto predstavu a reakcia bola úžasná. Toľko podpory a sympatií som naozaj nečakal. Získal som veľa, dovolím si povedať priateľov aj keď som sa s mnohými nikdy osobne nestretol. O to viac pociťujem môj závazok dostať sa do Guinessovej knihy rekordov, ako znak mojej vďaky všetkým dobrým ľuďom čo mi pomohli. Ak Vás moja webstránka, alebo moja ambícia zaujala a môžete mi v tomto smere pomôcť, budem Vám nesmierne vďačný.

So srdečným pozdravom Miloš Bittner - zberateľ kľúčeniek.

Ukážky mojej zbierky si môžete pozrieť vo fotogalérii.